Rovnaké miesto, rovnaká krv

30. dubna 2018 v 22:06 | Sciptula
Spala som v tvojej posteli, rovnako ako všetky víkendy.
Moje srdce je otupené , ako keby si ani neuvedomovalo že si na lepšom mieste.

V ten deň som spomínala na to, ako sme boli pred pár rokmi spolu. Každé leto som sa tešila na ten týždeň. Výnimočný týždeň. K tebe som mala najbližšie. Ty si bola môj parťák na nudných návštevách. S tebou som sa mohla smiať. Raz som sa u vás doma kúpala. Stúpila som na kachličky vlhké od pary. Neviem či som vtedy mala na očiach špirálu, no chcela som sa vidieť v zarosenom zrkadle. Natiahla som ruku a jedným pohybom som zhodila do porcelánového umývadla sklenený flakón.

Prasklo

Rozpadlo sa

Nie na milión kúskov

Vypadol len jeden črep
Vypadla si ty
Z okrajov sa začalo šíriť mnoho malých čiar kvôli ktorým bolo umývadlo nepoužiteľné
Snažila som sa ho opraviť
Tak moc som chcela

Pamätám si ako som ti to povedala : "Rozbila som vám umývadlo..."
Začala si sa smiať. "Aj tak sme potrebovali nové."

Rozbila som vám život
Aj tak sme potrebovali nový

Prečo v tom nachádzam podobnosť ?

V ten večer mi začala nekontrolovateľne tiecť krv z nosa. Nevedeli sme ju zastaviť a tak som si jednoducho spravila štuplíky z toaletného papiera. Zazátkovala som ten krvavý vodopád. Na toto som myslela keď som sa v to ráno pozrela do zrkadla.

A krv tiekla znova
 

12 Days without you

20. února 2018 v 13:08 | Sciptula
Dobre , takže. Filip ti porozprával ako sa mal asi , tak teraz môj pohľad.
Keď odišiel filip do školy tak teta sa motala a mne nechcela dovoliť pomáhať lebo moja schopnosť vysávať je asi nepostačujúca 😣😭 ale zrejme aj ona potrebovala nejake zamestnanie aby mala čo robiť ,tak som sa len motala okolo nej.
Potom okolo takej 10tej zavolal ujo že skočia ku doktorom . Bola si vybavit paragraf a riešili aj platené voľno a také veci. Nemali už ale auto , lebo mu opravovali tie brzdy a menili kvapalinu brzdovú a tak nás viezli ujovi kamoši v policajnom aute .
Od lekárky sme zbehli do Forumu , teta si dala vyvolať kajkine fotky a mali sme na ne čakať pol hodinu. Ujo zdupkal stade , lebo to nie je jeho prirodzené prostredie 😂 a my s tetou sme šli do tesca že spravime rýchly nákup. Lenže asi 3 metre pred vchodom do tesca nás stopla nejaká teta. Absolutne som netušila o koho ide , ale teta ju poznala. Hneď si tam potykali aj. A pozvala nás na kávu , ale nevedela kde je vo fóre kaviarňo-cukráreň a tak som mala byť ich sprievodca. 😂 katastrofa 😂 už sme sedeli a ony sa rozprávali a vyrozumela som z toho , že je z frankovej a ze s ujom janom za mladi pásla kravy 😂
Po skončení tohto nečakaného stretnutia sme konečne v tescu kúpili servítky 3+2 croissanty zdarma , lupienky, 2 donuty a 100 g šunky 😃
Šli sme domov a teta konečne našla prácu pre mňa 😂
Prinútila som tetu jesť so mnou a keď som už stala s vedrom a palicou na zmyvanie pred dverami tak som zistila že ta zlata pani suseda už umyla spoločnu chodbičku. 😣😥 tak som bola bez roboty.
Okolo pol druhej sa teta motala po byte a dačo upratovala a ja som si prepisovala poznamky.
O druhej prisli zo svitu , ja som varila čaaaj. 🙈
Teta bola rozptylena , aj ujo . Rozpravali sa pekne. Medzitym nejako prišiel filip zo školy. Sofinu som bola venčit so zuzkou a dnes sa jej podarilo nezútočiť na nikoho , iba na konci jej šibkalo v hlavičke a útočila na vodítko 😃 medzitým som navarila ďalší čaj .
Zase sa rozprávali.

Potom sa pozberali a odišli.
Potom zvonil zvonček a prišiel paľo so saškou. Pozerali sme smiešne videá a jedli gumimackov. Filip v detskej cvičil. Uja som ukecala nech si da spraviť tú masku odo mňa konečne a tak popritom ako vyniesol smeti , kupil uhorku jednu 😂
O osmej prišiel paľo po sašku . Ujo zatial daco varil , nejake steaky rýchle. Dojedali sme ryzu a zemiaky co moja mamka robila . Prinutila som ho jesť so mnou , že sama nebudem. Tak pri mne papal to mäsko. Teta si dala tabletku nejaku , tak bola v spalni. Ujo jh bol zavolat jest ale asi jej ten liek zaucinkoval ze bola taka omamena trošku tak sme ju nechali hajať. potom som sla do kupelne rychlo , kym ujo fajcil. Nútene bol.oblečeny aj s čiapkou na hlave. Filip medzitym bol so sofinou vonku.
A potom som mu uz v obyvacke dala masku a uhorku na oči , pomasírovala som mu ruky . Strašne trepal 😂😂😂
Som sa musela smiat stále.
🏵🏵🏵🏵🏵
Stiahla som mu tu zlupovaciu masku , a ešte som mu dala masaž tváre . A on mi normalne zaspal na kolenách
A tak som este raz presla všetky hmaty. 😇 keby nebol taky pokruteny tak by sme ho nechali spat v obyvacke , ale museli sme ho zobudit a poslat do spalne.

A to je všetko už asi

Ja viem ze to je dlhe ,ale tak niekedy v buducnosti si aj ja mozno precitam ze co sa dialo 😃😄


Radšej po 14 rokoch ako nikdy

10. prosince 2017 v 21:54 | Sciptula
Do takého krásneho rána som sa túto zimu asi ešte neprebudila. Za prvé som bola vyspatá a za druhé spokojná, že sa nemusím nikam náhliť (a že moje vlasy sú umyté a že budem všetko stíhať a že budem extrémne produktívna).
Včera sa moja snaha v online svete nestretla so žiadnou odozvou a tak som si sama popíjala varené víno. Popritom som si precvičovala masérske hmaty na blížiace sa skúšky na medovníkovom ceste.

Spoza rohu sa s polozavretými očami prišuchtal oco. Vyzeral tradične, ako každé iné ráno. Jedna pyžamová nohavica akokeby už chcela leto,slniečko a pláž. Bola nesúmerne vykasaná dobreže nie až nad koleno. A tá druhá pyžamová nohavica si užíval zimnú lyžovačku. Gravitácia ju držala úplne pri zemi.
Vlasy, alebo teda ich zbytok, mu odstávali od hlavy ako Wolverinovi. A hoci bola nedeľa ráno , tato sa pýšil niekoľkodňovým strniskom. Týmto škrabadlom sa hneď rozhodol pohladiť mamku. No proste vianočná idylka !

"Dominik, odkedy tu máš toto znamienko ?"s hrozivým výrazom sa priblížil k nevinnému bratovi.
Mamka prevrátila očami a radšej nič nepovedala.
"Presne 13 rokov a 363 dní," odpovedala som .

Nie, nie som chodiaca kalkulačka. To sa len nezadržateľne blížia jeho narodeniny a ja som mu ešte nestihla upiecť Krtkovu tortu ...
 


Návrat do doby kamennej

3. prosince 2017 v 11:59 | Sciptula
Vždy som rada počúvala o tom, ako sa žilo v dobách dávno minulých. V dobách keď žili dinosauri a vyrastali moji rodičia. Netušila som však, že sa mi v mojom živote o chvíľu naskytne príležitosť si niečo také vyskúšať na vlastnej koži.
Bola obyčajná sobota. No nie tak celkom obyčajná. Začala som (dúfam úspešne) rozbiehať vo svojom živote marketingovú kariéru. Čo keď farmácia nie je nič pre mňa ? Čo keď som mala ísť úplne iným smerom ?

Pripadá rekvalifikácia v mojom prípade do úvahy ? Potrebujem to vôbec študovať ? Nemôžem sa učiť za pochodu a všetko si vydrieť od podlahy ? Toto a mnoho iného mi bežalo hlavou. Každopádne to beriem ako dobrú skúsenosť do života, nech to už dopadne ako chce.

Prečo som začala rozprávať o niečom, čo už len z princípu k fungovaniu potrebuje elektrinu ? Aby sme dokázali pochopiť prejavy beznádeje a zúflastvá, ktoré ma neskôr postihli, musela som začať úplne od samého začiatku.

Krátko po siedmej hodine
Na celej zemi (a.k.a. v odľahlom kúsku zeme na Orave) sa rozhostila tma a ticho. Lampy na ulici, ktoré väčšinou aj tak nešli, nesvietili kvôli nedostatku životodarnej energie vo svojich kábloch. Stíchli všetky legálne, aj nelegálne dielne. Deti, inak neskazené sociálnymi sieťami, sa prekvapene obzerali po okolí, kvôli tomu že bodové LED osvetlenie v ich nadupaných domoch prestalo ostro osvetľovať všetko, čo ich rodičia nahanobili.

Sedem hodín a tridsaťdva minút
Začal mi vibrovať telefón."Kde si ?" ozvalo sa. Začali ma hľadať dosť neskoro.

Sedem hodín a štyridsaťpäť minút
So závanom studenej zimy a tmy som vošla do obradnej siene. Všade samé sviečky. Zatiahnuté závesy dodávali tomu ponurému miestu ešte strašidelnejší charakter. Na lesklej platni s uhlopriečkou 102 cm sa určite pomaly začínali tvoriť pavučiny. Z fotografií sa na mňa dívali zdeformované tváre, ktoré kvôli mihotavému svetlu sviečok vyzerali ako z hororu.

Sedem hodín a štyridsaťsedem minút
Začali sme kontrolovať zásoby jedla. Počítame ako dlho vydržíme s momentálnym stavom na sklade, ak táto večná tma zima nikdy nezmizne.

Sedem hodín a štyridsaťosem minút
"Čo budeme robiť, keď nám dôjdu zásoby jedla ?" opýtal sa chlapec veliteľky ležiacej na pohovke.
"Ešte stále je tu dosť ľudí na zjedenie" odpovedala som mu hrôzostrašným hlasom. Ďalší chlapec, ktorý sedel neďaleko odo mňa sa posunul bližšie k dverám.
"A potom ? Potom nasleduje recyklácia," odpovedal si sám.

Sedem hodín a päťdesiat minút
Začína nám to tu liezť na hlavu...

Upadla som do bezsenného spánku. Ale len do chvíle keď elektrina naskočila a chlapec sediaci pri dverách sa s očividnou úľavou vybral na toaletu.

Veci ktoré sme počas výpadku elektriny robili : rozprávali sa, tancovali, spievali, hrali na harmonike, rozprávali si vtipy, čítali si z knihy Volanie divočiny, hľadali zápalky, hľadali náhradné baterky, kričali pri zjavení sa obludy (ktorá bola náš vlastný otec), utekali k oknu, pozerali sa von a rozmýšľali prečo je tam tak vidno.




11/10/2017

19. listopadu 2017 v 22:16 | Sciptula
Neviem či bude mať náš príbeh pokračovanie.
Neviem či bude mať vôbec nejaké kapitoly.
Viem, že dnešným dňom náš príbeh začal.

Ahoj, máš ešte voľné miesto ?

Další články