07/01/2017

16. srpna 2017 v 21:47 | Ščiptula |  Daily struggle
A je to tu!
Prvý deň prázdnin, na ktoré som sa tešila, no na môj vkus prišli prirýchlo. Príde mi to ako včera, ešte bol máj a ja som rátala koľko toho zostáva. Teraz môžem začať počítať, koľko málo toho zostáva.

Vždy keď som bola menšia, tak sme si robili plány. Kam pôjdeme,čo budeme robiť. To tešenie sa na samotnú udalosť ma bavilo viac, ako udalosť samotná. Teraz je to iné. Všetko sa deje moc rýchlo a náhle. Nie dobre=spontánne. Ale tak zle , že pri tom nič necítim.

Začiatok prázdnin dom odštartovala slušne. Bola som pozrieť moje zloto na večierku. Z dávidovej zmrzliny ideme spraviť tradíciu. Rebeka ma vytancovala -shuffle tanečky. Domov som prišla pred polnocou. Úplna Popoluška.

Nespala som moc dlho. Budíky som si samozrejme nechala nastavené na bežnú školskú sobotu. Vypla som oba. Zobudila som sa so suchým pocitom v krku.

Bola som pomáhať mamke. A keďže bola sobota, snažila som sa vypucovať dom. Dokopy mi to zabralo 5 hodín.
Cez deň pršalo ale večer sa ukázalo slnko a tak sme šli s Andrejom plniť moje predsavzatia.
Zakladám novú tradíciu robenia kytíc-aby bolo vždy niečo čerstvé na stole. Zároveň s tým sme vyvenčili psa.
Miki je zablatený doteraz a legendy hovoria, že ešte dlho bude.

Z Andreja a Dominika rastú veľkí fešáci. Mamka tvrdí, že mám ľúbiť aj Dominika. Veď ja ich oboch. Len mu nechávam priestor. Myslím si že to tak chce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama