Metaforicky povedané

1. října 2017 v 19:52 | Sciptula
Dlhý biely keramický nôž som zarezala hlboko do mäsa. Čepeľ sa leskla vo vzdcuchu, presne ako porcelánové zuby Poliaka, keď nám ho na trhu predával. Necítila som žiaden odpor. A prečo aj ? Odrezala som všetky časti, ktoré by mohli spôsobiť predčasnú (a nechcenú) návštevu pohotovosti.

"Poď sem," zavolala som na svojho brata. Vykasala som mu rukávy, lebo som vedela, čo táto práca obnáša. Do ruky som mu vložila vražedný nástroj. Bola som hrdá. Na to, že nie je žiaden slaboch. Že sa tejto úlohy zhostil ako ozajstný chlap.

"Musíš to robiť takto, inak budú trpieť ušné bubienky všetkých susedov."

Nie, nie som žiadny sadista ani kanibal. Jednoducho myslím na to, že keď dáte deťom tĺčik na mäso, tak pri klepaní rezňov zobudia každého v okruhu desiatich kilometrov. U nás doma sa nedeľný obed pripravuje už v sobotu. V sobotu večer.
Rozohnal sa a udrel. Potom znova. Krv nestriekala.
"Poď sa pozrieť, vyerá to ako noha,"rozplýval sa nad zdeformovanou kôpkou svalu. "Tuto to má akože prsty, a tu dohora by bolo stehno." Fúha, jeho predstavivosť nemá hraníc.
"Vieš o tom že je to kuracie prsíčko že ?" opýtala sa ustarostená mama, ktorá ku nám stála otočená chrbtom. Obaja som zborovo/zhodne/súrodenecky prevrátili očami. "To bola metafora ! Iba obrazne povedané. On vie že to nie je noha," zúfalstvo v mojom hlase bolo hmatateľné.

"Aj tak neviem čo je metafora,"zaklincoval malý.

"A kde má vlastne sliepka prsia?"opýtal sa pomedzi jeho nájazdy na drevený lopár.
"Predsa tam, kde dáva kuriatkam mliečko," odpovedala som len tak na pol úst.
A zrazu sme mali v dome málo záchodov. On predsa nemôže za to že stavbu kurského tela ešte nemali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama